Sociopati so svojimi charakteristikami patologických osobností sú zastúpení v spoločnosti percentuálne viac-menej rovnomerne, až na vedúce funkcie v spoločnostiach. Tam je ich výskyt podľa dostupných dát o niečo vyšší.
Je to otázka kultúr? Bude to signifikantnejšie v postkomunistických krajinách? Bude to viac v štátnych organizáciách? Nie je na to jednoznačná odpoveď.
V prvom rade, aké sú hlavné črty sociopatickej osobnosti? Ide o stály patologický stav spôsobu myslenia. Sú emocionálne plochí. Majú tendenciu k agresivite. Trpia nízkou hladinou empatie. Bývavajú bezohľadní, až arogantní. Majú celkovo problémy v komunikácii. Snažia sa byť dominantnými, bez potreby si druhú stranu vypočuť a pochopiť. Ťažko sa im spolupracuje v tímoch. Na druhej strane vedia byť aj so svojou žoviálnosťou u určitej skupiny spolupracovníkov paradoxne obľúbenými možno v základnej štruktúre na spôsob „Štokholmského syndrómu.“
No dobre, tak potom ako je možné, že ľudí s týmito rysmi osobnosti je vo vedúcich funkciách tak veľa? No, možno práve preto, môže znieť tá jednoduchšia odpoveď. Ale podieľajú sa na tom viaceré faktory. Vo svojej psychoterapeutickej a mentorskej praxi sa často stretávam so šikanou v práci od nadriadeného ako s veľkým problémom, ktorý často má za následok vyhorenie pracovníka, depresívne, či úzkostné stavy a stratu zmyslu života.
Odpoveďou, už tou zložitejšou, môže byť aj to, že práve takéto typy osobností možno častejšie vyhľadávajú miesta, kde majú moc. Jednoducho preto, aby mali priestor na realizáciu. A moc je predsa, aspoň v ich predstave fungovania sveta, keď je niekto riaditeľom, manažérom, vedúcim… My, ostatní, dovolím si povedať, osobnosti zrelé, neberieme svoje manažovanie ako využívanie moci na presadzovanie svojej osobnosti na úkor slobody inej osobnosti. Zneužitie moci sociopatom sa môže prejaviť zlou komunikáciou, povrchnou, nejasnou, osočovaním, vymýšľaním si, donášaním… a proti tomu je ťažké sa brániť, hlavne, ak Ste inak kultúrne nastavený.
Predpokladám, že to vyššie zastúpenie sociopatov vo vedúcich funkciách bude závisieť najviac od kultúry tej ktorej organizácie. Samozrejme od kvality výberového procesu. Tam sa takýto kandidát odhalí pomocou simulovaných situácií, resp. kvalitných otázok, alebo hier a psychologických testov. Horšie je to v politických funkciách…
Nie v každej organizácii má takýto typ osobnosti priestor na realizovanie. V zdravých organizáciách je tento priestor zúžený na minimum. Na druhej strane, sú organizácie, kde majú voľné pole pôsobnosti. Dá sa to odhaliť aj z väčšej vzdialenosti a Vy ani nemusíte prísť do kontaktu s takýmto vedúcim. V takejto organizácii je vyššia fluktuácia, ľudia sa boja prejaviť názor, nieto nejakú aktivitu. Sú málo flexibilní. Vytvárajú sa malé podskupinky. Nerastú, stagnujú. Vedúci je ale šťastný. Môže Vám to pripomínať práve Vaše pracovné okolie.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,
