Skupinky v organizáciách

Neraz vídame v organizáciách prirodzenú tvorbu podskupín a už predpokladáme, že niečo nie je v poriadku.

Vytváranie malých skupiniek v organizáciách je väčšinou následok štiepenia sa. Rozpadu jednoty. Už de facto organizácia neťahá za jeden povraz. Alebo, čo je horšie, prejaví sa takýmto spôsobom to, že už nie je jednotná ani kultúra organizácie. To bývava pre organizáciu najničivejšie.

Ide však o určitý obranný mechanizmus ľudí v organizácií, keď sa prestane zdieľať spoločná stratégia. Ľudia sa už nestotožňujú s cieľmi, víziami a tým kam organizácia smeruje. Automaticky sa začnú vytvárať skupiny ľudí majúce rovnaký názor na firmu. Buď ide o spolčovanie sa, oportunistické v duchu: „Ja sa im na tie zmeny môžem…“, alebo, naopak, môže ísť o spolčenie ľudí, ktorí chcú, aby firma napredovala, teda progresívne zoskupenia, majúce nápady na zlepšenia, ale nikto ich už akoby nepočúval. Je veľký rozdiel v týchto dvoch skupinách.  Tak, keď chceme organizáciu, kde vznikol a pretrváva tento problém, zachraňovať, musíme zistiť aký typ skupiniek prevláda. Veľa to vypovie o tom, ako vznikol problém a ako ho následne riešiť. Je rozdiel, či ideme zachraňovať zvonka, lebo sme boli privolaní ako mentori a kouči. Iné to bude z pozície manažéra. Ten by však mohol postupovať obdobne v tom, že by sa mal rozprávať s ľuďmi združených v skupinkách a zisťovať, čo vlastne bolo spúšťačom toho, že už odmietajú zdieľať ľudia spoločnú stratégiu a už sa nestotožňujú s víziami a cieľmi.

Poznáte ten výjav: prichádzate do práce a v kuchynke sa zhromaždila časť ľudí, ktorá si vás premeriava, nič nevravia, pokračujú, až keď prejdete okolo nich a vzájomne sa pozdravíte. Vy cítite, že niečo visí vo vzduchu. Niečo nevypovedané. Že je tu proste nejaký problém.

Celý ten proces je najviac determinovaný tým, aký typ organizácie ste. Ak ste otvorení nápadom, a je otvorená komunikácia, možno sa aj predíde vzniku skupiniek. V každom prípade je riešenie jednoduchšie práve v takejto organizácii. V organizáciách, kde sa o mnohom nehovorí, lebo je to tak normálne, je potom aj normálne a bežné, že vnikajú tieto skupinky. Patrí to už ku koloritu týchto organizácií a nikto sa už nad tým nepozastavuje, mysliac si, že tak to predsa má byť. Ľudia zazerajú, šepkajú si…Divné, že? Pre určité organizácie, bežné…

Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Direct Media ,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom štyroch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. V roku 2022 mu v spoluautorstve vyšla publikácia "Management v souvislostech & Management v súvislostiach". Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o manažmente a je riaditeľom a štatutárom Centra sociálnych služieb v Bratislave.

Komentář