Správné rozhodnutí ve správný čas, to je to, co firmu táhne směrem nahoru.
…A naopak, špatné rozhodnutia nám neraz môžu skomplikovať dianie vo firmách tak, že nám de facto ide o prežitie.
Vo firmách sa rozhodujeme predovšetkým na základe firemnej kultúry a organizačného usporiadania…Iné bude rozhodovanie v štátnom veľkom molochu a iné v malom startupe. Vo veľkej štátnej firme bude mať na rozhodovanie manažmentu väčší vplyv samotný štát, či politickí predstavitelia, lebo v konečnom dôsledku sa chránia záujmy štátu. Naopak v komornej firme typu startup, bude rozhodovanie niesť znaky minimálnych zásahov zvonka. A tak bude viac konzistentné. Inak povedané v malej súkromnej firme pôjde viac o ciele samotnej firmy.
Rozdiely však budú v samotných typoch firiem, aj veľká štátna firma môže byť moderná a rozhodovanie môže byť viac nezávislé a naopak aj v malých súkromných firmách sa to môže podobať na štát.
Ak tá malá súkromná firma je rodinného typu s vedením typu: otec, mama, ktorí majú vždy pravdu. A naopak vo veľkých štátnych firmách, ak dostane manažment určitú nezávislosť v rozhodovaní, lebo štát im verí, že konajú v súlade so záujmami štátu.
Toto sú také základné rozdiely. Ale, keďže sme iba ľudia, tak na našom rozhodovaní sa podieľajú mnohé faktory vnútorné, psychologické. Všetci sme determinovaní našou osobnosťou a skúsenosťou.
Už v minulom článku o rozhodovaní som sa zmienil a podvedomom nadhodnocovaní nepravdepodobných udalostí a nakoniec aj k preceňovaniu málo pravdepodobných výsledkov.
A čo naša skúsenosť? Tu žiaľ pristupuje naša myseľ buď, alebo. Buď preceňujeme, alebo podceňujeme. Ak už máme skúsenosť s nejakou udalosťou, tak ju preceňujeme. Napr. finančná kríza. Živo si vieme predstaviť, čo sa dialo v Amerike zhruba pred desiatimi rokmi…spojíme si to napr. s realitnou bublinou a predstavíme si tie stovky a tisíce opustených domov, lebo ľudia nemali na splácanie hypoték…Tak takto udalosť budeme preceňovať a tú realitnú bublinu nadhodnotíme. Naopak, keď ide o veľmi zriedkavé pravdepodobnosti udalostí, napr. pandémia, tak po prvotnom precenení, lebo sme mali v predstavách španielsku chrípku, resp.iné pandémie, ako Ebola, SARS, AIDS a pod., tak sme to precenili, čo bolo de facto dobré. Potom však prišlo zákonite podcenenie a zanedbávanie. Totiž pri predstave udalostí, ktoré sme ešte nemali možnosť zažiť, máme tendenciu stav podceniť. Predsa len, celosvetovú pandémiu sme ešte nezažili.. Nemáme vybavenie na to, aby sme to brali tak akurát…
No a to všetko má vplyv na naše rozhodovanie, aj to firemné.
/1/ D.Kahneman, „Myslenie rýchle a pomalé“,vydalo Aktuell, Bratislava, 2019.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,
