Do pracovného procesu nám prichádzajú okrem mileniálov /generácia Y/, už aj postmileniáli /generácia Z/ a čochvíľa už aj generácia Alfa.
Akiste motivačné faktory, aspoň tie základné, budú aj naďalej v hrubých rysoch platiť, ale budú sa musieť stále viac a viac približovať novým potrebám a predstavám o slobode.
Niekedy postačovalo už len to, že človeku bolo umožnené pracovať 5 dní v týždni za spravodlivú odmenu. Spravodlivú vo význame, že viac menej nikto nepociťoval, teda aspoň v našom geopriestore do revolúcie, nespravodlivosť v odmeňovaní. Postupom času, zmenou paradigiem, pochopenia a uchopenia slobody sme si uvedomili naplno potreby. Od potreby realizácie, cez potrebu byť pochválený, možnosť rásť, až po spravodlivé ohodnotenie v kontexte možností.
Postmileniáli však na popredné miesta dávajú slobodu, čo je pochopiteľné. Aká je naša predstava slobody? Myslím generáciu X, ročníky 1965 až 1979 a Y /mileniálov/ ročníky 1980 až 1995? Predpokladám že viac menej fungujeme podľa teórie Maslowa a Herzberga. Potreba naplnenia slobody, ako motivačný faktor, sa nám stráca v uspokojení ďalších potrieb.
Čo vravia Maslow a Herzberg? Maslow dáva na prvé miesto v hierarchii potrieb sebarealizáciu, nasledujú: uznanie, sociálne prijatie, istota a fyziologické potreby. Herzberg hovorí o potrebe úspechu, uznania, povahy práce, zodpovednosti a kompetencií a kariérnom postupe. 1
U postmileniálov /ročníky 1996 až 2009/ však začína vyskakovať sloboda, ako samostatný okruh. Čo to môže a bude znamenať v praxi? Voľná pracovná doba. Flexibilné pracovné miesto. Poďme ďalej: flexibilná pracovná náplň. Samostatný okruh potrieb bude tvoriť zábava. Ďalej interakcia: sociálne siete, dostupnosť. Fungovanie akoby „Just in time.“ Ruku na srdce: vieme to pre mladých vytvoriť? Máme my sami kompetencie a zručnosti im takéto niečo ponúknuť? A máme tak vysokú toleranciu k neistote? Myslím na to, že takýchto zamestnancov nebudeme mať pod kontrolou. No, vlastne môžeme mať…kamery, sledovanie služobných vozidiel, ale oni už s takýmto prístupom nebudú súhlasiť. Oni už fungujú na dôvere a slobode…A to nemám na mysli dodržiavanie pravidiel GPDR… Postmileniálom je to úplne jedno. Im je , akoby, ak ich svet hodnôt nepochopíme, všetko jedno. Ale nie je tomu tak. Možno práve naopak. Až príliš lipnú na slobode. Ale však tak to má byť, či nie?
Chápete? LOL? Dcéra, postmileniálka mi odpovedá: „JOP !“ Tak to je OMG…………
Zdroje:
1 Kubátová, S., a kol., : „Vedení lidí a strategie v nejistých dobách“ /str.70, 71/, Management Press, Praha 2012.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Juan Algar,
