Áno, samozřejmě, správné je : „Cordon Bleu“. Jde původně o francouzský řízek, jehož základem je obvykle tělecí maso, šunka, sýr typu Ementál, Gouda, Appenzeller, případně Raclette.
Prečo som začal článok takto gastronomicky? Práve poukázaním na skutočnosť, že sa niečo môže tváriť, ako originál, teda niečo obdobné, podobné, napriek tomu to nie je to isté. V našom prípade, si mnohí amatéri, tak hojne sa vyskytujúci v kuchyniach reštaurácií v našich zemepisných šírkach, zamieňajú recepty, postupy, názvy jedál a tak vznikajú neraz až trápne napodobeniny, ako „Gordon Blue“, ktorý sa už ani tak nevyslovuje ako má, nehovoriac o ingredienciách a konečnej chuti.
A tak je to žiaľ mnohokrát aj v jednotlivých oblastiach manažmentu. Mnohokrát sa na niečo iba hráme, napodobujeme to, kopírujeme, až je to trápne. Od výberov ľudí, motivácie, odmeňovania, až po prenos informácií vo firmách.
Nie je to tak dávno, čo som na jednom stretnutí počul manažéra sťažovať si na to, že mu jeho zamestnanec nesplnil jeho príkaz. Že ako je to možné? Že ho ide z toho rozhodiť. No pravdepodobne to bude tým, aký typ vedenia u vás prevažuje, reagoval kouč. Možno by bolo na mieste zmeniť autokratický štýl viac na demokratický, a možno, budete sa čudovať, pokračoval, ten príkaz už nebude braný ako príkaz, ale ako výzva, tak nejako znela odpoveď kouča a ak sa splní ešte aj podmienka, to už dodávam ja, že musí byť pre daného pracovníka oná úloha splniteľná teoreticky tak na aspoň 60-70 percent, tak to zaiste pôjde a skúsi sa pracovník aj prekonať. Že to teda bude pre neho výzva a nielen povinnosť. Totiž, ak je zadaná úloha vnímaná ako príliš jednoduchá, tak to demotivuje rovnako, ako keď je vnímaná, ako nedosiahnuteľná.
Toto bolo pre mňa, ako v tom prípade, pozorovateľa, manažovanie typu „Gordon Blue“, keď sa daný manažér na manažovanie iba hrá, neovládajúc elementárne zákonitosti. Ony nebudú stačiť, ale môžu byť nápomocné. Realita je vždy iná ako teória. Vždy prinesie nuansy. Ale toto bol jeden z typických príkladov začínajúcich manažérov, ktorý, mysliac si, že keď dajú príkaz, tak bude splnený. (V tomto prípade išlo dokonca o dlhoročného manažéra…) A to nehovoriac o tom, z akého typu pozície moci sa onen príkaz vydal, či z pozície moci osobnosti, alebo moci inštitucionalizovanej, teda funkcie. A to je veľký rozdiel. Z pozície sily osobnosti, to bude mať väčšinou väčší efekt.
Keď sa vo firmách na manažovanie iba hráme, je to ľahko rozpoznateľné. Skôr, či neskôr prestávame byť uveriteľní. V štátnych firmách, alebo v nepodnikateľskom sektore, kde nejde o každodenné prežitie pre obraty a zisky sa to môže dariť kamuflovať dlhšie, ale aj tam ten manažment skôr, či neskôr narazí. Klienti, pracovníci, záujmové skupiny, alebo aj návštevníci reštaurácií sú vždy pripravení dať spätné väzby, čo je vlastne cenné. …Cordon Bleu…blé, blú…
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, HoaLuu,
