Čo je to vlastne ten zmysel?, zmysel života, zmysel v práci, ako a kde ho nájsť? A vôbec sa hľadá? Dá sa nájsť, alebo je tam niekde v nás a my už vieme, že sme na tej ceste chytania zmyslu za ruku, za nohu, nechcem písať, že chytania za chvost…?
Bolo napísaných mnoho filozofických traktátov o hľadaní a nachádzaní zmyslu. Napadajú mi filozofi ako Kierkegaard, alebo psychológovia a psychiatri, ako Fankl, Jung, alebo súčasný Yalom. Všetci sa zhodnú v jednom, že zmysel je to, čo nás napĺňa, motivuje, udržuje pri živote. Bez zmyslu sa akosi zasekneme a už niet žiadnej cesty pred nami. Už nemáme chuť pokračovať. A vlastne prečo by sme aj?, pokladáme si otázku.
Náš web však venujeme analyzovaniu procesov v našich organizáciách. Tak teda, ako to bude v pracovnom procese? Predstavme si na začiatok organizáciu, v ktorej stratili zmysel svojho jestvovania napríklad z dôvodu, že ich ide kúpiť silnejšia spoločnosť. Chystajú sa prepúšťať. Nikto si nemôže byť istý svojím miestom. Prichádza nová kultúra. Možno aj zameranie sa bude meniť. Vládne atmosféra strachu, neistoty, podozrievavosti. Pracovníci ticho sedia. Už skončila aj neformálna komunikácia. Je to taká celopodniková depresia. Môžeme povedať, že strácajú postupne zmysel svojho pracovného fungovania. Ako sa tomu dá predísť? No jednak tým, že budeme mať silne vyhranený vlastný zmysel existencie. Teda prečo som tu, kam a prečo kráčam. Že si budeme vedieť odpovedať na otázku: Akú mám misiu na tomto svete? To môže zároveň znamenať aj to, že si uvedomujeme a fungujeme podľa vzorca, že my, alebo ja nie som firma.
Vo firmách dochádza ku strate zmyslu predovšetkým u pracovníkov, ktorí fungovali práve v mantre: „Ja som firma, firma som ja“. A to nemuselo ísť o vedúcich zamestnancov. Poznal som jedného manažéra na strednom poste vo farmaceutickej spoločnosti, ktorý takto fungoval a po pár rokoch odchádzal, aj keď nemusel. Len preto, že jeho divízia už vo svete toľko neznamenala, lebo jeho produkty už boli tak trocha „zmoknuté psy…“, mal možnosť pokračovať v inej divízii, ale on si to bral natoľko osobne, že stratil zmysel svojej práce, lebo on,…aj keď to bol vlastne produkt a nie on samotný, už išiel z kopca, ale nie jeho pričinením.
Pokiaľ sme konzistentní a máme k sebe úctu a uvedomujeme si svoje poslanie tu na zemi, predovšetkým , ako ľudí, tak môžeme byť odolnejšími pred stratou zmyslu. A nakoniec platí, že pocit absolútneho nájdenia zmyslu nikdy nemusí prísť, stačí, keď si uvedomujeme, že sme na ceste hľadania a nachádzania takých malých každodenných nenápadných prečo a kam….
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Bruce Mars,
