Pomerne často sa stretávam s termínom „ohrozená skupina zamestnancov“ a to najmä v súvislosti s vekom.
Dokonca v tejto súvislosti som zaznamenal už aj pomenovanie skupiny ako ohrozenej a to 40+. Predpokladám, že nie som v tom ojedinelý, resp. jedinečný, ale keď som dosiahol vek tesne 40+, tak mi ešte chýbalo niekoľko rokov ku začiatku štúdií executive MBA na BSN (Business School Nederland). A naostatok v tomto období som prežíval vrchol vo svojom podnikaní a teraz, keď sa už teda bavíme o skupinách, tak patrím už do 55+, (podľa niektorých HR spoločností, do „super“ ohrozených) a verte mi, aj teraz sa neraz púšťam do nových výziev, respektíve uskutočňujem niečo zo svojich nápadov a snov.
Pred dvoma rokmi som prišiel na pracovisko ako nový riaditeľ, manažér, CEO, ak chcete….a necítil som sa ohrozenou skupinou. Oné škatuľkovanie v našom geopolitickom a hospodárskom priestore je zrejme dôsledkom dlhých rokov žitia v komunistickom režime a z toho plynúcich hodnotových nastavení.
Na jednej strane však ostáva paradoxom konštantný nárast veku odchodu do dôchodku a na druhej strane škatuľkovanie zamestnancov podľa veku. Ročníky narodenia po roku 2000 majú vypočítaný odchod do dôchodku blížiaci sa k sedemdesiatke, a ročníky 2020 a viac, dokonca značne po sedemdesiatke. Mám dojem, že mnohé západné krajiny, napr. Veľká Británia, kde napr. žije a pracuje aj môj švagor, vôbec nepociťuje akési, u nás bežné, škatuľkovanie podľa veku. A tak dosť už po päťdesiatke dostal príležitosť byť tím-lídrom a podčiarkujem, v privátnej sfére. Ja som sa stal CEO v štátnej sfére.
A to nehovorím o delení pracovníkov podľa pohlavia, pôvodu, národnosti, čo je zároveň aj nezákonné, ale žiaľ, deje sa to tiež často.
Radi hovoríme o preferenciách generácií Y, Z, Alfa, ale nemyslím si, že je to tak jednoznačné. Podľa mňa jednotlivé preferencie už ani tak nevychádzajú z veku, ale skôr skúseností, zručností, náhľadu na svet, kontextového zmýšľania, psychickej zrelosti a pod. Možno do toho vchádza aj rodinné prostredie, iné sociálne determinanty a pod. Mnohí moji vrstovníci nepotrebujú istoty, a nie sú ani pohodlní. Majú stále vysokú motiváciu, vysokú toleranciu k neistote, vedia pracovať aj z domu, aj z ktoréhokoľvek miesta na zemi. Sú proste flexibilní, detskou zvedavou dušou, ako sa vraví: „Jeden by nepovedal…“. Ja dodávam: „Jedna HR agentúra by nechápala…“
Tak ako je to teda? Nie je to jednoznačné, to podčiarkujem. Týmto prístupom a škatuľkovaním celkom zbytočne prichádzajú spoločnosti o kvalitných ľudí a to stojí peniaze. Hlavne a predovšetkým peniaze. A to nechcem hájiť svojich rovesníkov. Hájim kvalitu bez ohľadu na vek a iné odlišnosti.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Chayantorn Tongmorn,
