V posledných desaťročiach sme sa nevdojak radi oháňali krízou. No to sme ešte netušili kam smerujeme a že tá kríza sa ešte len postupom času prehĺbi.
Najradšej a mnohokrát aj najsofistikovanejšie sa za ňu skrývali politici. Hneď za nimi to boli manažéri veľkých štátnych firiem. V neposlednom rade aj predstavitelia menších firiem a nakoniec neraz aj členovia menších sociálnych skupín, ktoré boli už nejaký čas, aj pre iné dôvody, nefunkčné. Teda takmer každý kto mohol a koho sa kríza mohla dotknúť. Zámerne som napísal, že mohla dotknúť a to práve z dôvodu, že dnes sa kríza dotýka už všetkých bez výnimky.
Vojna prebieha na ostro de facto pár stoviek kilometrov od nás. Potom je tu hybridná vojna v podobe šírenia poloprávd, klamstiev a hoaxov a podkopávania základov demokracie. Energetická a utečenecká kríza, ktorá je vlastne iba ďalšou formou hybridnej vojny, nás všetkých, bez výnimiek, vtiahla do krízy, ktorá tu nebola takmer osemdesiat rokov. Teda, pre jednu až dve generácie, je to celkom nová situácia s ktorou musia nejakým spôsobom naložiť.
Často spomínam toleranciu k neistote. Tak dnes je tá pomyselná hodnota neistoty obrovská a my s tým nejako priebežne nakladáme. Štát nám v tom pomáha iba čiastkovo a povrchne. Sám nevie, ako a kam. A občania, aj firmy, to cítime.
Áno, výhodu môžu mať tí, ktorí majú tú toleranciu vyššiu, či už danú geneticky, ako národnú charakteristiku, alebo ju majú iba poriadne vycvičenú.
A čo s manažérmi firiem? Ako toto všetko premietnuť do riadenia a získať z toho niečo pre firmu a pre svojich ľudí? Iba mi ostáva konštatovať, že iba tí , čo boli pripravení a rátali aj s eventualitou, že mier, demokracia a sloboda nie sú nemenné veličiny, majú teraz malý náskok pred zatvorením firmy a prepúšťaním.
Áno, až teraz, ex post, si uvedomujeme, že nebolo strategické viazať sa výlučne na ruské dodávky plynu. Alebo, že nebolo strategické stavať energeticky náročné budovy. Zrazu, ale už je neskoro, rozmýšľame nad diverzifikáciou nákupu energií. Nad inými zdrojmi energií. Nad ekologickými stavbami. Nad výsadbou stromov atď.
A najhoršie na tom je, že štát ide zdaniť tých, ktorí boli pripravení a aj teraz sa im darí. Teda tých skvelých. Ale tých by štát mal odmeniť a nie blúzniť donekonečna o nejakom obskúrnom princípe solidárnosti.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,
