Mnozí z nás si uvědomíme, že čelíme fatálním rizikům, teprve tehdy, když už je pozdě.
A potom z pohľadu zvonka to môže celkom dobre vyzerať, akoby sme tú katastrofu čakali. Môžeme to prirovnať ku stavu, keď napríklad pri blížiacom sa strete na vozovke s iným dopravným prostriedkom ostaneme ako omráčení. V kŕči. Nevieme sa pohnúť, adekvátne zareagovať a už len čakáme.
Obdobne to bude aj s firmami, ktoré nepracujú s rizikami a fungujú na hrane. Napríklad so zle nastavenými cenami, zbytočnými skladovými zásobami, alebo orientáciou iba na jedného obchodného partnera a pod. A nemajú v zálohe náhradný plán, alebo ak chcete riadenie rizík.
Riziká rozdeľujeme od tých nepravdepodobných až po fatálne. Je dobré byť prichystaný aj na tie fatálne. Čo môže byť napríklad prírodná katastrofa, úmrtie, vojna, pád burzy, hyperinflácia a pod.
Ruku na srdce, koľkí z nás sme so svojimi firmami pripravení čo i len na tie nepravdepodobné, či menej nebezpečné riziká? V stave, keď sa darí, málokto sa chce zamýšľať nad rizikami a nebodaj si tým kaziť náladu. Zo psychologického hľadiska je to pochopiteľné. Dobré obdobia sú však iba prechodné. Vždy.
A tak, keď sa už blíži oná katastrofa a je tak blízko, že už je ju možné vidieť a nahmatať, tak ostávame v nemom úžase a iba čakáme, že sa nám to možno vyhne. Že nastane zázrak, ako pri šírení požiarov, keď niektorí obyvatelia ostanú vo svojich domoch, lebo si mylne myslia, že ich to obíde.
Katastrofy sú tu v podobe rizík dennodenne, ani si ich mnohokrát nevšimneme. A to nás dostáva do akejsi letargie, pokoja a podnikateľskej hybernácie. Potom, skôr tí, ktorí už zažili nejaké pády v podnikaní, sú lepšie pripravení. Proste s tým už rátajú.
Záložný plán už je napísaný. A nielen to, prebrali si to s kolegami. Určili sa pre taký prípad kompetencie, načasovania, zodpovednosti, zdroje a pod. Sú pripravení.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Pexels,
